Pil C – Pompeje

Ta voda je horká jak grapefruit,
som vysoko tak ako Neptún,
to dievča je činné jak Vezuv,
pod posteľou vidím ten popol a pemzu,
pred očami mám celé spektrum,
nemyslím, kámo, tú telku,
beriem tú paletu pestrú 
sekunda vzťahu a burza sexu,
otec mi vravieval “nesúď”,
je to zbytočné jak Chuck Berry bez strún,
každý deň vo vašich očiach vidím ja tu nechuť,
celý život spútaný aj keď ruky mám bez pút,
ty si bola moja najväčšia dám tomu mestu,
vystrieľam ho celé na šupu tak jako Bejrút,
vypálim jak Rím a vytesám jak Petru,
prosím ťa nesmúť, nechoď túto cestu,
na ktorej ľudí tlčú city jako Berkut,
anexia od teba jak Krym, tak ber ju,
boli sme high no teraz sme dole jak ten klub,
Pompeje, utápam ďalšiu spomienku,
klesám lebo toľko ľudí videl som už klesnúť.

A stúpam, lebo toľko ľudí videl som vzlietnuť,
skláňam sa nad zrkadlo a cítim jej chuť, 
cez oči vidím do duše, je čierna jak smrť, 
ten osud je zajac a ja ho doháňam jak chrt
a stále díva sa po mne ten zmrd,
hádžem to zrkadlo o zem aj s tou tvárou,
cez pol tváre maska ako Richard Harrow,
zatváram sa v aute a píšem tých 1000 bárov,
v tom svete, kde sneží popol a prší bahno,
a né, to biele vážne neni párno,
film o mne vypísal Lovecraft a točil Burton,
svet je chladný a cynický, ako Fargo,
daj mi samopal a ja ich vystrieľam jak Malvo,
pätnásť guliek do tela, ako Malcolm,
do každého z tých démonov, 
ktorých mal som vždy,
prebúdzam sa uprostred tej tmy
a nikto ma nemal tak rád, ako ty
a nikto ma nepoznal tak dobre, ako vy,
naah, a teraz mám piči,
prebúdzam sa sám a ja nič necítim,
zobúdzam sa sám a kurva, kde si ty?
zostali nám dvom už iba výčitky,
od teraz už ani sme to neni my,
už je to len môj svet a moje CBG.

Prebúdzam sa sám a ja nič necítim,
zobúdzam sa sám a kurva, kde si ty,
zostali nám dvom už iba výčitky
a všetky naše fotky z rámov zmizli,
predieram sa chladným svetom, bezcitným,
nič sa nedeje už len tak bez príčin,
nech kameňom hodia, čo sú bez viny,
zostávam sám sebou no aj tak iný.

Ohodnoť tento text:
[Celkem: 0 Průměr: 0]